Dňa 26.augusta 1978 bol za pápeža zvolený v prvý deň konkláve Albino Luciani (nar. 17.10.1912). Ten prijal meno Ján Pavol I. Dňa 28. septembra, len po 33 dňoch náhle skonal. V ten deň už o dvanástej hodine bolo vystavené jeho telo. Náhla smrť pápeža prekvapila aj jeho brata, ktorý sám pochyboval o prirodzenej smrti. No pápežský dekrét zakazoval vykonať pitvu na zosnulých pápežoch. Podľa neoficiálnych zdrojov jeho posledné slová asi hodinu pred smrťou boli: „Zajtra sa uvidíme, ak to Boh bude chcieť.“ Vatikán sledoval jeho počínanie s veľkým nepokojom. Šprtal sa vo všetkom počnúc financiami, diplomatickými intrigami, pri verejných vystúpeniach radšej improvizoval ako by mal čítať to čo mu úradníci vopred pripravili. V jednom zo svojich prejavoch povedal, že boh sa vo svojej „dobrote“ ponáša viac na matku ako na otca. Katolícky teológovia na tom videli hrubé porušenie cirkevnej doktríny. Šokoval ich aj ďalší pápežov výrok: „Vo Venete (rodisko pápeža) sa hovorí, že každý zlodej má svojho svätého. Pápež ich má veľa.“ Rozchýrilo sa, že pápež sa mieni presťahovať z vatikánskeho paláca do skromnejšej budovy, že zamýšľa rozpredať vatikánske drahokamy a akcie a peniaze rozdať chudobným. Nový pápež stihol vydať iba jeden menovací dekrét: na čelo organizácie Cor unum, ktorá financuje činnosť cirkevných zariadení v rozvojových krajinách, postavil kardinála Bernardina Gantina z Beninu, jediného černocha v kúrii. Toto menovanie vyvolalo vo Vatikáne pridusené reptanie, pretože kuriálni hodnostári sa obávali, že Gantin sa dozvie skutočnú výšku príjmov kúrie. Neočakávaný pápežov skon vyvolal celú lavínu rozmanitých chýrov, ktoré sa šírili o to intenzívnejšie, že Vatikán vydával o tejto udalosti veľmi nepresné informácie: raz sa tvrdilo, že mŕtveho pápeža objavil jeho tajomník Američan John McGhee, raz zasa, že jeho domvedúca mníška Vincenza, keď mu niesla kávu; raz sa hovorilo, že pápež držal v rukách Kempisovu knihu Kristova imitácia, raz že to boli akési rukopisné poznámky; najskôr sa tvrdilo, že ho našli ležať v posteli, potom že sedel v kresle atď. V deň pred smrťou mal búrlivú debatu s kuriálnymi kardinálmi o nových menovaniach. Došlo dokonca k hádke, lebo kardináli rozhodne odmietali pápežove návrhy. Na druhý deň našli pápeža bez známok života. Podľa vyjadrení jeho brata sa však Albino cítil vo veľmi dobrej forme, mal smelé plány a chystal sa veľa vecí reformovať. Žiaľ, nepáčilo sa to vysokým cirkevným hodnostárom. Preto ani neprekvapuje varovanie súčasného pápeža Františka pred podobným osudom. Ako náhle urobí niečo, čo nie je s „cirkevným poriadkom“ budú nové voľby.