Napred musím upozorniť niektorých recenzentov, že nie som žiadny uvedomelý komunista, vyrastal som v samostatnej Slovenskej republike, no mám dostatočný počet rokov na to aby som stihol prečítať množstvo kníh a utvoriť si dostatočný názor na svet okolo nás. Rozoberiem len príklad, ktorý je nám blízky. Na Slovensku je zaužívané, že dieťa po narodení treba pokrstiť. Dokonca som sa stretol s trápnymi a úbohými názormi, že nepokrstené dieťa ani na ulicu nemožno zobrať. No stáva sa pokrstené dieťa kresťanom? Samozrejme, že nie! Stáva sa len dieťaťom kresťanských rodičov. Dieťa nevie vyjadriť svoj postoj k náboženskej otázke, proti krstu nemôže namietať alebo naň naliehať. Poznám veľa príkladov keď ľudia sú pokrstení, prešli si prvým svätým prijímaním, dokonca aj birmovkou a stali sa ateistami, konvertovali na inú vieru alebo zmenili sexuálnu orientáciu, ktorá je v rozpore s kresťanskou ideológiou. Mali by sme preto nechať dostatočný priestor na rozhodnutie pre každého jedinca (napríklad 18 rokov) a nechať ho nech si svoju vieru, či nevieru zvolí sám. Samozrejme bez akéhokoľvek zvýhodňovania ktorejkoľvek viery. Dokonca aj naša ústava hovorí o tom, že sa neviaže na žiadne náboženstvo. Je málo kresťanských rodičov, ktorí by chceli mať zo svojich detí ateistov. No prečo ich do toho nútiť? Veď čo ak práve tá ich viera je tá nesprávna? Opýtam sa teraz kresťanov. Ste kresťania z vlastného presvedčenia alebo Vás k tomu viedli rodičia? Aká je pravdepodobnosť, že s presne takým istým postojom k viere sa narodíte napr. v Saudskej Arábii alebo v Iráne a budete vyznávačom Ježiša Krista? Nulový! Presne tak isto ako keby sme malého moslima odobrali rodičom a vychovávali v kresťanskej rodine meno Mohamed by mu nič nehovorilo. Ani sa nečudujem, že ak ortodoxnému kresťanovi ponúknem alternatívu k jeho viere začne byť nervózny. Ateistický pohľad na svet predsa nemôže byť pravda, ako môžem vôbec žiť bez toho aby ma Boh nesledoval a ja som sa mu nezveroval počas modlitby. Veď od malička ho vychovávali s tým, že ho stvoril Boh, dennodenne ho sleduje, vie čo robí a po smrti sa s ním stretne. Prečo sa potom nezabije už teraz keď sa chce s ním stretnúť? Musím konštatovať, že je to úbohý a egoisticky názor. Na svete je 6 miliárd ľudí, preto sa pýtam kresťanov, prečo by Bohovi malo záležať práve na Vás? Ďalšia otázka, nech mi to prosím veriaci vysvetlia. Každý veriaci je dualista, chcem sa preto spýtať akú podobu má ich duša? Alebo ako si predstavujú svoje stretnutie s Bohom, stretnú svojich známych, ktorí už nie sú medzi nami, ako ich spoznajú na základe duše? Čo robí vaša duša po opustení telesnej schránky? Prečo nemáte žiadne spomienky z predchádzajúceho stretnutia s Bohom, no predpokladám, že viete ako bude prebiehať to nasledujúce, či? Nie som žiadny prorok no dovolím si tvrdiť, že ak by sme ponúkli deťom už od mala alternatívu k viere v akej ich vedú rodičia mali by sme na Slovensku menej kresťanov, v Iráne moslimov.