thereisnogod

Táto problematika je veľmi zložitá a obsiahla, no rozoberme si zopár faktov. Financovanie cirkvi je zabezpečené štátom, no prečo by napríklad z mojich daní mal byť platený pán farár, ktorý mi nie je ničím prospešný? Pritom samotná ústava vraví: (3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Štát zo zákona financuje platy duchovným cirkví, platí za nich odvody, dokonca poskytuje príspevok na prevádzkové náklady. Plus na strane príjmov cirkvi a mínus na strane štátneho rozpočtu. Ak od Vás v kostole pýtajú viac na nedoplatky energie, nie je to všetko s kostolným poriadkom. Nie sú to však konečné príjmy cirkvi. Ako všetci dobre vieme cirkev má príjem aj z milodarov veriacich na bohoslužbách. Nemám na mysli len z nedeľných omší ale tiež zo sviatosti manželstva, či pohrebov. Kde končia tieto peniaze? Podľa mojich subjektívnych výpočtov by sa mohlo ročne vyzbierať až 70 mil. €. Pri 23% dani tak štát môže prísť o niečo cez 16 mil. € ročne, ktoré by sa dali využiť už len na zlepšenie kvality našich úbohých ciest. Ak to vezmeme z marketingového hľadiska bohoslužba je produkt, ktorý slúži zákazníkovi pre uspokojenie jeho potrieb. Tak isto ako krabička cigariet. Výrobca vyrába a ponúka svoj produkt pre uspokojenie potrieb zákazníkov. Tento produkt je poskytnutý na trh a zákazník si vyberie, či si tento produkt kúpi. Firme tak vytvára zisk, z ktorého potom výrobca odvedie dane, no v porovnaní s cirkvou je v nevýhode. Taktiež ako produkt môžeme napríklad uviesť futbalový zápas. Prečo musia majitelia klubov platiť daň, no cirkev nemusí? Odvaha duchovným však nechýba. V jednej nemenovanej dedine sa pán farár rozhodol, že pre nedostatok peňazí pôjde vyberať priamo do každého domu v obci. Na priamom marketingu by nebolo nič zlé, keby sa zoznam neochotných ľudí poskytnúť milodar neobjavil na nástenke v kostole. Našťastie sa v dedine našli rozumní ľudia, ktorí dali celú vec na súd a pán farár sa musel porúčať. Celý problém tkvie ešte z čias Dzurindovej vlády. Slovenský svätec Miki podpísal zmluvu so svätou stolicou v ktorej okrem iného je klauzula o organizovaní kostolných zbierok, ktoré nepodliehajú zdaneniu ani povinnosti verejného vyúčtovania. Dokonca môže cirkev vstupovať v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprávnych informačných prostriedkov. Ešte pripomeniem, že na Slovensku sú len štyri cirkvi, ktoré sa vzdali štátneho príspevku. Vraj by to odporovalo ich viere. Sú to: Bahajské spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista neskorších dní, kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi. Prípadná odluka od štátu by ich teda vôbec nezasiahla…